Radovan Gondžúr pre PL: „V momente, keď vnímame slobodu ako niečo automatické, strácame ju.“

(Bratislava, 17.11.2015) Pri príležitosti 26. výročia Nežnej revolúcie oslovil webový portál Parlamentnelisty.sk, okrem ďalších mladých lídrov, aj predsedu KDMS Radovana Gondžúra so žiadosťou o rozhovor. Prinášame vám jeho plné znenie:

Ako sa pozeráte na udalosti a ideály zo 17. novembra?

V období nežnej revolúcie som mal necelé 4 roky, takže konkrétne spomienky na toto obdobie nemám. To, čo viem o Novembri´89, mám z osobných svedectiev, rozhovorov s aktérmi a účastníkmi Nežnej revolúcie a z literatúry. Napriek tomu si myslím, že to boli jedni z najkľúčovejších udalostí našich novodobých dejín. S obdivom hľadím na každého odvážneho človeka, ktorý sa nebál postaviť proti totalitnému režimu a žiadal slobodu a rešpektovanie hodnôt demokracie nielen pre seba, ale aj pre tých, ktorí tú odvahu nenašli. Skutočná sloboda a rešpektovanie ľudských práv sú hodnotami Novembra´89, za ktoré máme byť vďační. Zároveň sme povinní chrániť ich. A najlepšou ochranou je nezabúdať. Pamäť národa je identitou národa. V momente, keď začneme vnímať slobodu ako niečo automatické a trvalé, strácame ju.

Naplnili sa tieto ideály?

Do určitej miery áno, aj keď vzhľadom na povahu človeka (možnosť konať dobro i zlo), sú akékoľvek ideály ťažko dosiahnuteľné. To by si vyžadovalo jednotu v názoroch a pohľadoch na to, čo je ideál. Napriek tomu, naša krajina prešla úžasnú, aj keď náročnú cestu k vybudovaniu slobodnej a demokratickej spoločnosti. Táto cesta nekončí. Je to každodenná práca, k čomu sme povolaní všetci. Žijeme v dobrej krajine, v ktorej je však vždy čo zlepšovať.

Ak nie, ako by sme na Slovensku mali pokračovať?

Slobodu vybojovali ľudia aktívni, vnútorne slobodní, angažovaní v disente, v podzemnej Cirkvi, herci a intelektuáli… Boli to ľudia, ktorým stav spoločnosti a národa nebol ľahostajní. Je dôležité, aby aj dnes sme sa neustále zaujímali o našu spoločnosť, naše rodiny, obce a mestá. Zdá sa, že určité dedičstvo komunizmu v myslení ľudí tu stále je – názor, že štát všetko vyrieši a postará sa o mňa.  No sami dobre vieme, že to tak nie je a ani nemá byť. Štát nikdy nenahradí v plnej miere rodinu. Podobne aj samospráva je bližšie ľuďom, než štát. Na druhej strane aj štát má svoju úlohu – vytvárať podmienky pre bezpečný a dôstojný život ľudí. Také podmienky, ktoré sú predpokladom pre rozvoj spoločnosti bez toho, aby sme z človeka robili objekt záujmu k dosiahnutiu vytýčeného cieľa, či splneniu „päťročnice“.

Vedia dnes mladí ľudia o čom bola táto udalosť?

Žiaľ, postupom času pribúda stále viac mladých, ktorým sú udalosti Novembra´89 vzdialené, ba v niektorých prípadoch cudzie. No stretávam aj takých, a nie je ich málo, ktorí so záujmom spoznávajú príbehy ľudí trpiacich počas komunizmu a diskutujú na tieto témy. Tú vidím veľkú úlohu našich škôl a vzdelávacích programov, aby im poznatky o 17. Novembri nechýbali. Rovnako Ústav pamäti národa má v tomto nezastupiteľnú úlohu.

Ako sa cítite, keď dnes od mnohých ľudí počúvate, že za komunizmu bolo lepšie?

V prvom momente ma to zamrzí. Potom si vybavím ostnaté drôty a Jáchymov, samotky a pracovné tábory,.. Na druhej strane rozumiem, že ak počas totality mali ľudia pocit väčšej istoty v zamestnaní a nakupovali za umelo nízke a nemeniace sa ceny v obchodoch, tak v porovnaní s dnešnou dobou im tento pocit istoty chýba. No potom sa pýtam, či nemal patriť tento pocit istoty aj tým, ktorí nemohli študovať či profesne rásť z dôvodu, že boli pre režim nepohodlní. A myslím aj na mnohých nespravodlivo väznených, mučených a zabitých pre názor, či vieru. Človek potrebuje viac ľudskú dôstojnosť a slobodu, než lacný rožok. Dnes môže byť lepšie. Totiž aj my nesieme určitý podiel zodpovednosti za stav spoločnosti. Nepotrebujeme k tomu komunizmus. Stačí ak sa o to viac zasadíme. Najmä vo voľbách, pretože parlament vytvára pravidlá a zákony. V tejto súvislosti zvyknem hovorievať, že parlament je zrkadlom spoločnosti.

Môže hroziť návrat do totality?

Ako som už vyššie naznačil, sloboda tu nie je raz a navždy. Každý deň je potrebné o ňu bojovať. Hľadiac na niektoré návrhy politikov, rozhodnutia súdov, rozmach oligarchie, silu médií a ich vplyvu na verejnú mienku, tu snahy pre ovládnutie priestoru stále sú. Našou úlohou je v tomto boji o pravdu nikdy neustať. Bez pravdy niet skutočnej slobody. To, čoho sa komunisti najviac báli, bola pravda. Aj dnes mnohým prekáža pravda. Preto im vyhovuje, ak sa ľudia nezaujímajú o verejné dianie. Pravda a láska zvíťazí, boli Novembrové heslá. A stále môže víťaziť.

Zdroj: www.parlamentnelisty.sk

You may also like...