Fakty k inflácii – 200 € na krúžky nepomôže nikomu
Inflácia, ekonomický fenomén, ktorý čoraz viac registrujeme. Denne vidíme, počujeme a zažívame zvyšovanie cien či už v potravinách, na pumpách alebo na faktúrach za elektrinu a plyn. Dôležitosť tohto problému si uvedomujeme až v tomto období, keď sa nám situácia vymkla spod kontroly a my nevieme udržať infláciu pod magickou hodnotou dvoch percent. Vieme, že my ľudia máme tendenciu mnohokrát veci zveličovať, a preto je dôležité uviesť všetko na pravú mieru presnými číslami. Na grafe nižšie môžeme vidieť medziročnú zmenu cien prvých štvrťrokov za posledné 4 roky, pričom okrem celkovej zmeny cien sme sledovali zmeny cien potravín a nealkoholických nápojov, bývania, vody, elektriny, plynu, ostatných palív a dopravy, ktoré tvoria významnú časť spotreby akejkoľvek domácnosti.
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné spracovanie
Môžeme vidieť, že ceny v priemere stúpli o 9,3 %, pričom najvyšší nárast nastal v gastronomických a hotelierskych službách. Avšak my sme sa viac zamerali na tri segmenty, ktoré najviac zasahujú do života ľudí a najviac ovplyvňujú ich každodenný život. Najvyšší nárast sme zaznamenali pri bývaní, vode, elektrine, plyne a celkovo pri energiách a palivách, pričom tu nastal nárast o 13,4 %, v doprave o 12,3 % a pri potravinách o 9,8 %, pričom môžeme vidieť, že tento nárast, či už celkový alebo na základe segmentov spotreby, je najvyšší za posledné štyri roky. Ak berieme do úvahy dlhšie obdobie, za prvé tri mesiace tohto roka dosahujeme najvyššiu infláciu za posledných 22 rokov.[1]
Nárast inflácie má dopad najmä na naše príjmy a stav našich peňaženiek. Ak je inflácia sprevádzaná adekvátnym ekonomickým rastom, spotrebiteľ ani nepostrehne, že dochádza k nárastu cenovej hladiny. Problém nastáva, ak inflácia prestane byť stabilná a začne žiť svojím vlastným životom. To sa stalo aj tento rok, pričom za touto infláciou môžeme vidieť mnoho príčin, ktoré sa neriešili a mali za následok zníženie životnej úrovne nás všetkých. Medzi príčiny zvyšovania cien môžeme zaradiť opätovné oživenie ekonomiky po pandémii a s tým spojený nárast dopytu, najmä po fosílnych palivách, vojnu na Ukrajine (znižovanie ponuky ropy a zemného plynu už pred vojnou) a agresívnu monetárnu expanziu Európskej centrálnej banky a s ňou spojenú neochotu zvýšiť úrokové sadzby skôr. Všetky tieto príčiny mali za následok extrémne zdražovanie, ktoré dosahuje už dvojciferné čísla, pričom vplyv inflácie ovplyvňuje najmä reálnu mzdu obyvateľov. Rast či už reálnej alebo nominálnej mzdy v prvých kvartáloch za súčasný a tri predchádzajúce roky môžeme vidieť nižšie.[2]
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné spracovanie
Môžeme vidieť, že predchádzajúce roky nominálna, ale aj reálna mzda rástla, pričom najvyšší nárast sme zaznamenali v prvom kvartáli roku 2019. Po tomto roku nastúpili dva roky pandémie, čo malo za následok pokles rastu nominálnej aj reálnej mzdy. Iná situácia nastáva v roku 2022, kedy môžeme vidieť, že nominálna mzda rastie najrýchlejším tempom, avšak ani to nestačí na pokrytie inflácie, čo malo za následok pokles reálnej priemernej mzdy o 1,4 %. Treba povedať, že celonárodný priemer mnohokrát neodzrkadľuje zmeny vo všetkých častiach Slovenska, preto sa pozrieme na zmeny reálnych a nominálnych miezd v jednotlivých krajoch.[3]
Regionálne disparity
Je mnohokrát náročne porovnať život ľudí v rôznych regiónoch Slovenska. Bratislava a jej okolie patri medzi jeden z najrozvinutejších regiónov Európy, a tak je často odtrhnutá od reality väčšiny ľudí, ktorí bývajú mimo hlavného mesta. Okrem infraštruktúry, pracovných príležitosti, možností a výšky príjmov je mnoho ďalších rozdielov, ktoré vytvárajú priepasť medzi hlavným mestom a zvyškom Slovenska. Keďže sa zaoberáme problematikou inflácie a jej dopadov, najlepšie porovnanie bude pomocou priemernej mzdy jednotlivých krajov. Priemernú nominálnu národnú mzdu, ako aj priemernú nominálnu mzdu podľa krajov môžeme vidieť nižšie v tabuľke, pričom v pravom stĺpci môžeme vidieť percentuálne porovnanie danej mzdy k národnému priemeru.
SR spolu
1 212
100%
BA
1 546
128%
TT
1 128
93%
TN
1 117
92%
NR
1 020
84%
ZA
1 073
89%
BB
1 027
85%
PO
919
76%
KE
1 101
91%
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné spracovanie
Vidíme, že nad priemerom národnej mzdy sa nachádza len Bratislavský kraj. Ostatné kraje sa viac alebo menej vzďaľujú od národného priemeru, avšak jednoznačne najhorší kraj je Prešovský kraj, ktorého priemerná mzda dosahuje len 76 % priemernej národnej mzdy. Preto je na mieste sa pýtať, ako rástli priemerné mzdy v krajoch Slovenska, pričom nominálny rast je zahrnutý už v tabuľke vyššie. Percentuálne zmeny v nominálnej a reálnej mzdy (inflácia je rovnaká na celom území) v krajoch Slovenska za prvý kvartál roku 2022 môžeme vidieť nižšie.3
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné spracovanie
Môžeme vidieť, že nad národným priemerom sa nachádzajú tri kraje, pričom ostatné kraje sa nachádzajú pod priemerom, pričom najhoršie dopadol znova Prešovský kraj, ktorý dosahuje nárast priemernej nominálnej mzdy o 6,1 % a pokles reálnej mzdy o 3,1 %.3
Ohrozenie príjmovou chudobou
Dvojciferná inflácia, ako aj nečinnosť vlády pri riešení tejto situácie nás vedie k uvažovaniu nad ekonomickými dopadmi tejto krízy. Podľa najnovších informácii Štatistického úradu SR bolo v roku 2021 ohrozených chudobou 12,3 % obyvateľov. Najhoršie dopadol znova Prešovský kraj, v ktorom je ohrozená chudobou takmer jedna pätina obyvateľov, pričom nedostatočný rast nominálnej mzdy v tomto kraji nasvedčuje tomu, že tento problém sa v danom kraji bude naďalej prehlbovať. Najviac ohrozenú skupinu obyvateľov predstavujú nezamestnaní. Aj v tomto prípade je najviac ohrozený Prešovský kraj a to napriek tomu, že medziročná celoštátna nezamestnanosť klesla na úroveň 6,4 % a pokles nezamestnanosti nastal v každom kraji. Ten Prešovský dosahuje nezamestnanosť na úrovni 11,8 % za prvý kvartál tohto roku. Ďalšie ohrozenou skupinou sú rodiny s deťmi, najmä rodiny s viac ako dvoma deťmi, seniori nad 65 rokov žijúci sami, ale aj deti do 17. roku života a mnohé iné ďalšie skupiny obyvateľstva, ktoré sa dajú veľmi ľahko identifikovať.[4]
Adresnosť, adresnosť, adresnosť
Mnohé strany vrátane KDH upozorňovali na problematiku plošného rozdávania peňazí všetkým, ktoré nemá hlbší zmysel. Tieto opatrenia sú nesystematické a majú za následok ukrátenie financií najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, ako aj naštartovanie ďalšieho zdražovania. Naopak na druhej strane je veľmi dôležité rozlíšiť najzraniteľnejšie skupiny a tým sa snažiť pomáhať vyššou mierou. Vláda, ako aj ministerstvo financií ma mnoho iných zdrojov, ako identifikovať tieto skupiny, pričom my sme vychádzali z verejne dostupných informácii a načrtli sme, ktorým skupinám by sa mohlo pomôcť.
[1] Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky
[2] Zdroj: Postoj.sk
[3] Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky
[4] Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky