Republika Arcach, teda arménskou menšinou obývaná časť Náhorného Karabachu, sa stala stredobodom pozornosti sveta v decembri 2020, kedy tu vypukla vojna medzi Azerbajdžanom a miestnymi arcašskými Arménmi. Po nej víťazný agresor, Azerbajdžan, obsadil väčšinu územia Arcachu. Územia, ktoré medzinárodné spoločenstvo od nepokojov v 90. rokoch minulého storočia považovalo za súčasť Azerbajdžanu (pričom toto územie Azerbajdžan od svojho vzniku nikdy neovládal), počas toho, ako ho de facto ovládali arménske sily. Toto 30 rokov trvajúce status quo sa zmenilo v prospech Azerbajdžanu. Oklieštené územie pod arménskou správou v Karabachu ostalo spojené s Arménskom a tak so zvyškom sveta len cez cestný Lačinský koridor, na ktorého stabilitu dohliadajú, resp. aspoň majú dohliadať, ruskí mierotvorcovia.
Lačinský koridor je v súčasnosti jediná cesta pre prísun potravín či palív do Arcachu zo zdrojov iných ako z Azerbajdžanu, s ktorým majú miestni Arméni vzťahy stále na bode mrazu. Ide o asi 65 km dlhú trasu, vedúcu z hlavného mestu Arcachu, Stepanakertu, k arménsko-azerbajdžanským hraniciam (hraničný prechod Tegh-Zabux).
Bledozelenou farbou sú vyznačené pôvodné územia autonómnej republiky Náhorný Karabach, modrou Lačinský koridor vedúci do Arménska.
So začiatkom ruskej agresie voči Ukrajine vo februári tohto roku sa svetová pozornosť preorientovala na masívnu vojnu na Ukrajine, Kaukaz tak ostal mimo hľadáčiku médií aj politikov. Azerbajdžan na čele s prezidentom Ilhamom Alijevom, ktorý je jednoznačne silnejším hráčom v regióne, sa tak začal uchyľovať ku stále odvážnejším krokom. Tieto sa premietli do otvorenej azerbajdžanskej agresie, ktorá sa prejavuje v pretrvávajúcich pohraničných prestrelkách. Od mája 2021 Azeri útočili na arménsku armádu na viacerých úsekoch hraníc. V súčasnosti okupujú 41 km2 arménskeho územia v provincii Sjunik, pri bojoch zahynulo asi 90 azerbajdžanských a 220 arménskych vojakov.
Tento mesiac azerbajdžanské aktivity zamierili na zostávajúce územie Arcachu. Od 12. decembra 2022 azerbajdžanskí ekologickí aktivisti začali blokovať viaceré úseky Lačinského koridoru južne od mesta Šúša. Oficiálne deklarovaným dôvodom „spontánnych“ protestov mali byť arménske ťažobné aktivity nerastných surovín v Arcachu a ich kritika pod prizmou ničenia životného prostredia. Je však zrejmé, že skutočný motív blokád kľúčovej cesty je úplne iný. Investigatívni novinári potvrdili, že na protestoch sa zúčastňujú viacerí podporovatelia Alijevovho režimu. Zároveň medzi heslami demonštrantov začali rezonovať aj kritika ruských mierotvorcov a tlak na väčšiu kontrolu Azerbajdžanu nad Náhorným Karabachom.
Výsledkom blokády, ktorá s väčšou či menšou intenzitou medzi Šúši a dedinou Karin Tak (azer. Dašalty) prebieha od 12. decembra, je praktické zastavenie cestnej dopravy medzi Arménskom a Arcachom. Jednak je tak blokovaná nákladná doprava, predovšetkým import kľúčových surovín ako palivá či základné potraviny, zároveň Arméni z Arcachu nemôžu cestovať do Arménska a naopak, pričom Arménsko je ich bránou do sveta. Vzhľadom na zimu v Kaukaze (29. decembra sa teploty v Stepanakerte pohybovali okolo nuly) je takéto konanie jasnou hrozbou pre rodiacu sa humanitárnu krízu v Arcachu.
Proti tomuto kroku protestovali viaceré štáty, ktoré označili azerbajdžanské konanie za provokácie a hrozbu s humanitárnymi konsekvenciami. Na deeskaláciu a obnovenie voľného prechodu dopravy vyzývajú svorne Arménsko, Rusko, USA, Francúzsko, Nemecko, Brazília či Vatikán. Arménske komunity po celom svete zorganizovali demonštrácie na podporu Arcachu. Na tej najväčšej miestnej sa v Stepanakerte na Vianoce, 25. decembra, zúčastnilo podľa odhadov až 50 tisíc z celkového počtu 120 tisíc Arcašanov.
Demonštrácia asi 50 tisíc Arcašanov na Námestí znovuzrodenia v Stepanakerte 25. decembra 2022.
Na prípade je podivné, že hoci azerbajdžanská vláda a polícia pri obdobných protestoch (napr. perzekúcia náboženských skupín či demonštrácie opozície) zvyčajne rýchlo zasahuje, zhromaždenia rozpúšťa a lídrov zatýka, pri Lačinskom koridore aj po troch týždňoch odmieta zodpovednosť a nezasahuje do zrušenia blokády.
Mierová misia Ruskej federácie, ktorá v oblasti pôsobí od vojny z decembra 2020, má byť zodpovedná za priechodnosť Lačinského koridoru ako neutrálny arbiter. Nie je však účinne schopná demonštrantov vytlačiť. Je zrejmé, že Rusi sa snažia vyhnúť konfrontácii, vytvorili línie, ktoré majú zabrániť Arménom dostať sa k protestujúcim Azerom, ako aj Azerom dostať sa k baniam, ktoré sú proklamovaným jablkom sváru. Pri demonštrantoch sú tiež jednotky azerbajdžanskej polície, ktoré tam boli vyslané na zaistenie ich bezpečnosti.
28. decembra arcašské úrady v snahe ukázať neopodstatnenosť požiadaviek demonštrantov nariadili pozastavenie ťažby v kľúčovej bani Kashen. Pozvala sem „medzinárodné ekologické vyšetrovanie“, aby vyvrátilo tvrdenia Azerov o nebezpečenstve ťažby. Baňa Kashen, kde sa ťaží meď a molybdén, je kľúčovým prvkom národného hospodárstva, najväčším súkromným zamestnávateľom aj platiteľom daní v Arcachu.
Závery
Zo strany Slovenska očakávame jasné tlmočenie Azerbajžanu, že ním podporované konanie „aktivistov“, ohrozujúce základné životné potreby obyvateľov Arcachu, je neprijateľné. Vidíme, že prostriedky, akými možno viesť konflikt voči iným štátnym entitám, sa neustále rozširujú a okrem kybernetickej sféry sa budeme musieť vedieť vysporiadať aj s neštandardnými hrozbami, akými sú navonok nevinne pôsobiaci ekologickí aktivisti. Pre Arménsko aj Arménov celkovo znamená súčasná situácia, že hoci Rusko sa snaží o rolu mediátora, ako hlavný garant bezpečnostných záruk Arménska už nie je dostatočne odstrašujúci prvok a spoľahlivý partner na to, aby dokázalo odradiť Alijeva od agresie voči Arménsku. Rusko, plne zamestnané katastrofickou inváziou na Ukrajinu, tak Arménsko aj Arcach musia skúšať nahradiť inými partnermi, ktorých však v regióne mnoho niet. Či to môže byť Francúzsko, Irán, či nadnárodné organizácie ako EÚ alebo NATO, je len hudba budúcnosti.
Jakub Konečný
Zdroje:
Armenians hold demonstration in Paris in support of Artsakh (VIDEO) In: news.am, 28. 12. 2022. Dostupné online z: https://news.am/eng/news/737359.html
· Setrakian, Lara. The West Must Act to Avert War in Nagorno-Karabakh. In: The Foreign Policy, 26. 12. 2022. Dostupné online z: https://foreignpolicy.com/2022/12/26/nagorno-karabakh-lachin-corridor-protests-armenia-azerbaijan/
· Isayev, Heydar a Lilit Shahverdyan. Azerbaijanis again block the road to Karabakh. In: Eurasianet.org, 12. 12. 2022. Dostupné online z: https://eurasianet.org/azerbaijanis-again-block-the-road-to-karabakh
· Thousands rally in Nagorno-Karabakh to protest land blockade. In: France24, 25. 12. 2022. Dostupné online z: https://www.france24.com/en/live-news/20221225-thousands-rally-in-nagorno-karabakh-to-protest-land-blockade
Karabakh Authorities Suspend Mining Operations at Kashen Copper Deposit. In: Massis Post, 28. 12. 2022. Dostupné online z: https://massispost.com/2022/12/karabakh-authorities-suspend-mining-operations-at-kashen-copper-deposit/