Kardinál Jozef Tomko: Slovenský pilier vo večnom meste

Zdroj: (vložte zdroj)

Poctivý študent a pracovitý služobník Boží

Jozef Tomko sa narodil v roku 1924 v Udavskom – malej obci na sútoku Laborca a Udavy v dnešnom okrese Humenné. Na Slovensku však prežil iba prvých 21 rokov jeho pútavého života. Od roku 1943 študoval na RKCMBF vtedajšej Slovenskej univerzity (dnešnej Univerzity Komenského) za kňaza, v roku 1945 ho však košický biskup Čársky vyslal na štúdiá do Ríma. Vtedy mladý Jozef asi ťažko mohol tušiť, že pre komunistický prevrat sa do vlasti vráti až o 44 rokov a jeho druhým domovom sa po zvyšok života stane večné mesto.

V Ríme si na Pápežskej lateránskej univerzite v roku 1949 dokončil kňazské vzdelanie. So štúdiom však nekončil, v rokoch 1951-1961 získal postupne obdivuhodné tri rôzne doktoráty – z teológie, sociológie aj práva. Rovnako pôsobil ako pedagóg a autor mnohých diel. Už od konca 50. rokov 20. storočia začal zastávať rôzne funkcie vo Vatikáne, spolupodieľal sa na Druhom vatikánskom koncile a v 70. rokoch ako pápežský delegát cestoval po svete po mnohých medzinárodných ekumenických stretnutiach.

Tomko ako kardinál s pápežom Jánom Pavlom II.

Arcibiskup a kardinál

S nástupom prvého slovanského pápeža Jána Pavla II. Získal Jozef Tomko nové pracovné zadanie ako generálny tajomník Synody biskupov. Za titulárneho arcibiskupa ho v septembri 1979 vysvätil pápež osobne, ako prejav úcty k trpiacej cirkvi na Slovensku. Tomko si zvolil motto Ut Ecclesia aedificetur“ (Aby sa Cirkev vzmáhala). V máji 1985 ho Ján Pavol II. rovnako menoval za kardinála – prvého slovenského od smrti kardinála Jána Černocha pred 58 rokmi (v roku 1927). O dva dni nato ho pápež menoval do funkcie prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (predtým „pre šírenie viery“), kde pôsobil 16 rokov do roku 2001.

Za jeho pôsobenia vo funkcii vo svete vzniklo 180 nových rímskokatolíckych biskupstiev a vysvätil 61 biskupov. V rokoch 2001-2007 bol rovnako predseda Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy. Jeho titulárnym kostolom ako kardinála bol od roku 1996 ranokresťanský chrám Santa Sabina v Ríme.

Kostol sv. Sabíny v Ríme, titulárny kostol kardinála Tomka od roku 1996.

Slovák pápežom?

Jozef Tomko bol kardinálom 37 rokov, pápežom sa však nestal. Mal vôbec takúto možnosť? Odpoveď veľmi ľudí s fantáziou o slovenskom pápežovi nepoteší. Kardinál sa pápežom stať nemal kedy. Do hodnosti kardinála sa dostal v roku 1985. Zo zboru voliteľov však vypadol dovŕšením svojich 80 rokov v roku 2004. A prvé konkláve, ktoré sa po jeho menovaní konalo, bolo až to po smrti „slovanského“ či aj „slovenského“ pápeža Jána Pavla II. o rok nato v roku 2005. Kardinál Tomko patril k blízkym spolupracovníkom Jána Pavla II. aj jeho následníka, Benedikta XVI.

Kardinál Tomko slávi svätú omšu v PSÚCM v predvečer svojich 95. narodenín v marci 2019.

Slovákom aj v Ríme

Napriek dlhoročnému fyzickému odlúčeniu od vlasti na Slovensko nezabúdal. Od konca 50. rokov 20. st. sa usiloval o to, aby v Ríme vznikla kultúrno-vzdelávacia inštitúcia pre Slovákov v zahraničí. V rokoch 1960-1963 pracoval na vzniku Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý mal fungovať jednak pre výchovu kňazov, jednak ako stredisko náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Ústav bol odsúhlasený v roku 1961 a začal fungovať od roku 1963, ako Pápežský slovenský ústav (PSÚCM) funguje dodnes.

Po roku 1989 dostal kardinál konečne možnosť cestovať na Slovensko a tú aj často využíval. Historickým bolo jeho vystúpenie po páde komunizmu pred Slovenskou národnou radou v roku 1991. Posledný raz sa Slovákom prihovoril v máji tohto roku vo Vatikáne počas ďakovnej púte za návštevu pápeža. Zanechal im aj nám všetkým posolstvo žitia v nádeji, nezabúdania na modlitbu a návratu sa k našim koreňom.