Prečo Ukrajina nechce zostať v sfére Ruska?

Zdroj: (vložte zdroj)

Zo strany mnohých obhajcov Ruska zaznievajú argumenty, že Ukrajina je historicky súčasťou Ruska, že Západom sponzorovaný Majdan v roku 2014 iba narušil toto ukrajinsko-ruské bratstvo a že Ukrajina patrí do ruskej sféry vplyvu. Rusko tiež chce usporiadanie európskeho kontinentu spred roku 1997, čo by znamenalo, že ani Slovensko by nemalo byť súčasťou NATO. Podľa Ruska sa USA a západné krajiny chceli čoraz viac rozširovať na východ a rozširovať svoju sféru vplyvu na úkor Ruska. Nie je to pravda. Západné krajiny boli zdržanlivé, čo sa týka prijímania nových členov ako do NATO (podrobnú analýzu je možné si prečítať tu: https://www.postoj.sk/99815/ako-to-bolo-s-rozsirovanim-nato-na-vychod), tak aj do EÚ. Mnohé mali veľké výhrady predovšetkým kvôli zaostalosti východnej časti Európy a samozrejme prijatie nových (chudobnejších) členov si vyžadovalo oveľa viac financií. Zároveň sa tým nanovo otvárala aj otázka sily jednotlivých štátov v rámci rozhodovania (veľké vs. malé štáty). EÚ sa však nakoniec rozhodla vykročiť na cestu prijatia nových členov, nebolo to však z dôvodu nátlaku zo strany USA alebo EÚ, ale práve naopak, kvôli veľkej túžbe postsovietskych krajín strednej a východnej Európy. Slovensko odsúhlasilo svoj vstup dokonca aj v referende. Čo sa týka Ruska, ide o presne opačný prípad. Postsovietske krajiny vrátane Ukrajiny odmietajú približovanie k Rusku a chcú západné smerovanie.

Tu vyvstáva zaujímavá otázka: Prečo Rusko nemá tak dobré vzťahy s Ukrajinou, aby sa tá nechcela stať členom NATO? Túto otázku by som ešte rozšíril. Prečo Ukrajina, Slovensko, Česko, Poľsko, pobaltské krajiny a pod. sa nechcú viac zbližovať s Ruskom (keď ide poväčšine o slovanské národy), ale naopak všetky si vybrali Západ? Prečo Rusko potrebuje dezinformačnú kampaň, aby vôbec malo prívržencov v bývalom postsovietskom priestore?

Keby Rusko malo dobrú ekonomiku, demokraciu, kvalitné inštitúcie (jednoducho keby sa tam dobre žilo), Ukrajina vrátane všetkých postsovietskych krajín by chcela byť k nemu čo najbližšie. Túžili by ho mať ako blízkeho partnera. Rusko by nepotrebovalo žiadnu silu a žiadne dezinformácie na obhájenie si svojho záujmu a postavenia. Myslím si, že dôvody, prečo chcú vyššie zmienené krajiny vrátane Slovenska patriť čoraz viac na Západ (NATO a EÚ) sú dve: možnosť demokratického výberu vo voľbách a tým výber vlastnej budúcnosti a možnosť výberu vlády, ktorej ide o zlepšovanie života svojich občanov. Veď pokiaľ vláda nerobí život ľudí lepším a nepomáha im, na čo iné má slúžiť? Myslím si, že Putin zlyhal v oboch, a preto sa dnes všetky postsovietske krajiny od neho čoraz viac odkláňajú. Putin dnes úplne rezignoval na demokratické princípy, to je jasné už niekoľko rokov. Rezignoval však aj na úlohu vlády, ktorá má zlepšovať životy svojich občanov. Putinovi ide iba o akúsi historickú veľkosť, túžbu byť v histórii ako veľký „dobyvateľ“. Hovorí veľa o tradičných ruských hodnotách ako dôstojnosť, rodina alebo národ. Hodnoty sú veľmi podstatné aj na Západe, avšak na Západe sú naplnené aj konkrétnym pozitívnym obsahom, a to je to podstatné.

Vo filme „7 day in Entebbe“ (natočený podľa skutočných udalostí), ktorý opisuje záchranu izraelských rukojemníkov, ktorí sú väznení palestínskymi teroristami/revolucionármi, je vyjadrená veľmi pekná myšlienka. V jednom okamihu príde k zaujímavému rozhovoru medzi technikom lietadla a jedným z teroristov. V budove, kde sú rukojemníci väznení, sa pokazí kanalizácia a hygienická situácia sa významne zhorší. Technik lietadla ako skúsený a odvážny muž sa podujme na opravu a pri nej ho stráži jeden z teroristov. Vedú zaujímavý rozhovor o dôstojnosti. Terorista/revolucionár, fajčiac a opierajúc sa o svoj samopal, hovorí o abstraktných hodnotách slobody, dôstojnosti, o povstaní proti útlaku, o marxistickom oslobodení ľudstva, pritom však ani raz neponúkne pomoc. Technik mu na to s úsmevom (počas náročného čistenia potrubia) odpovie, že taký inštalatér je hodný 10 revolucionárov a že to, čo dáva ľuďom dôstojnosť, je tečúca voda, toaleta… A tento rozhovor presne vystihuje problematiku vnímania hodnôt, ktoré sú skutočne žité a tými, ktoré sú brané iba sebecky a abstraktne.

Hodnota dôstojnosti pre nás znamená vzájomný rešpekt a pomoc jeden druhému, v praktickom prevedení napr. inklúziu, budovaním bezbariérových budov a pod. Hodnota rodiny pre nás znamená, že sa snažíme vytvoriť také sociálne systémy, ktoré budú rodinám pomáhať. Snažíme sa budovať škôlky, detské ihriská, poskytovať rodinám zľavy, rozširovať rodičovskú dovolenku a pod. Snažíme sa vážiť si rodiny, aj keď sú inej rasy alebo národa. Snažíme sa zabezpečiť prácu, aby sa rodiny vedeli uživiť. Snažíme sa zlepšovať celkovú ekonomickú situáciu v krajine. Chceme naplniť hodnoty konkrétnym pozitívnym obsahom a toto je snaha vlády o zlepšenie života svojich občanov. Áno, mnohokrát s veľa chybami, ale vlády na Západe sa aj pod tlakom najbližších volieb o to musia aspoň snažiť. A práve na to Putin úplne rezignoval, pretože ho nič k tomu netlačí. Situácia ľudí v Rusku je katastrofálna. Vývoj HDP a HDP na obyvateľa od roku 2014 (obsadenie Krymu) má klesajúci trend.

V Rusku sú stále oblasti, kde ľudia musia žiť v zemliankach a sú oblasti, kde ľudia stále nemajú toaletu, základné cesty či čistú vodu. Pokiaľ by Putinovi záležalo na svojom obyvateľstve, nikdy by nemíňal také obrovské množstvo peňazí na nezmyselné vojny a na obrovské množstvo zbraní, ale investoval by ich do rozvoja svojho národa. On však namiesto toho útočí na slobodný národ, ktorý sa neprevinil ničím iným, iba tým, že chce žiť lepšie. Pokiaľ by bolo Putinove Rusko atraktívnou krajinou s kvalitnou ekonomikou, dobrými životnými podmienkami…, nebolo by treba žiadnych dezinformácií, invázií ani ničoho podobného. Je to takto jednoduché. Keby Putin vládol mierovo, tak, aby sa obyvatelia Ruska mali čo najlepšie, uskutočnil by prodemokratické a pro-trhové reformy, určite by nevznikla situácia, že takmer všetky postsovietske krajiny túžia smerovať čoraz viac a viac od Ruska.

Putin teda sám odohnal a stále odháňa bývalé sovietske republiky od Ruska, republiky, s ktorými mohol mať skvelú spoluprácu aj napriek ich členstvu v NATO a EÚ. Treba dúfať, že Ukrajina obstojí v tejto náročnej skúške, v ktorej jej musíme ako členovia EÚ čo najviac pomôcť. A potom ju začleniť čo najskôr do našich západných štruktúr. Pretože rovnako ako my si chce vyberať svoju vládu demokraticky a chce mať vládu, ktorá je zameraná na zlepšenie života ľudí (čoho je Zelenskyj krásnym príkladom).