Zdroj: (vložte zdroj)
V tomto článku sa bližšie chceme zamerať na ekonomické problémy spojené s aktuálnym vývojom na východ od nás, ktoré dopadnú nielen na Ukrajinu a Rusko, ale aj na Slovensko a aj celú Európu.
Slabnúca mena
Ruská ekonomika krváca a Rusko dopláca na vojnu s Ukrajinou. Jedným zo znakov, kde sme to mohli zaznamenať a zachytiť, je výmenný kurz rubľa k euru. Ten počas pondelka 28. februára vzrástol z hodnoty približne 93 na historickú hodnotu viac ako 120 rubľov za euro, čo predstavuje nárast a teda oslabenie ruskej meny takmer o 30 %.[1]
Na sneme sme si zvolili nové predsedníctvo na ďalšie dva roky. Ďakujeme Slavomírovi Gregoríkovi a Jakubovi Konečnému za všetku drinu a energiu, ktorú v prospech KDMS v uplynulých rokoch v predsedníctve vykonali! Ako náš predseda pokračuje Matúš Mesároš, za prvého podpredsedu bol zvolený Adam Bátovský, ďalšími podpredsedami na najbližšie dva roky sú Ján Jakubčo, Andrej Kolárik a Tímea Perignáthová. Všetkým gratulujeme a držíme palce.
Ruská centrálna banka na nárast výmenného kurzu reagovala zvýšením kľúčovej úrokovej miery na 20 %.[2] Úroková miera a jej pohyb je jedným z najdôležitejších nástrojov a signálom menovej politiky. Človek nemusí byť vyštudovaný ekonóm, aby pochopil nástroj úrokovej miery jej použitím v praxi. Úrokovú mieru musíme vnímať cez viacero dimenzií. V prvom rade zvýšenie úrokovej miery signalizuje spomalenie ekonomiky. Úvery sú drahšie, čoho dôsledkom je pokles dopytu po úveroch a v konečnom dôsledku zníženie investícii a tým zníženie ekonomického rastu. Druhý rozmer, ktorý prináša úroková miera, je rozmer stabilizačného nástroja. Zvýšením úrokovej miery zdražievajú peniaze a ľudia začínajú menej míňať a viac šetriť. Vyššie šetrenie spôsobuje zníženie ponuky rubľov z obehu a tým posilnenie výmenného kurzu. Zvýšenie úrokovej miery má za následok aj zvýšenie dopytu po rubľoch, keďže investorov láka zhodnotenie finančných prostriedkov v tejto krajine. Zvýšenie úrokovej miery malo mať aj za cieľ taktiež stabilizovanie inflácie, keďže zvýšený kurz zdražuje dovoz výrobkov do Ruska. Môžeme vidieť, že zvýšenie úrokových mier pomohlo a výmenný kurz sa znížil a mierne stabilizoval.
Okrem Centrálnej banky Ruska reagovala na ekonomickú situáciu aj Moskovská burza, ktorá zatvorila svoje brány na celý týždeň.[3] Chcela zabrániť prudkej panike, ktorá by mohla nastať, keďže by došlo k predajú akcií z dvoch dôvodov. Prvým je ekonomická situácia a to, že sa Rusko nachádza vo vojnovom konflikte a druhým je už spomínaná depreciácia výmenného kurzu a s tým aj logické zníženie hodnoty akcie.
Inflácia, strašiak Slovenska a Európy
Inflácia na začiatku tohto roku zaznamenala na Slovensku vysokú hodnotu 7,7 %.[4] Mnohí sa domnievali, že bude postupné klesať, avšak situácia v Rusku môže ovplyvniť mnohé štáty. Slovensko je najviac energeticky závislá krajina na ruských zdrojoch v rámci regiónu.[5]
Táto situácia nahráva Rusku, ak však svet bude reagovať zvyšovaním ceny ropy, tak sa môže inflácia vyšplhať v Európe až na dvojciferné čísla. Európska centrálna banka môže taktiež zvyšovať úrokové miery a tým sa zníži ekonomický rast aj v krajinách EÚ. V konečnom dôsledku zníženie úrokovej miery nebude mať veľký dopad na infláciu, keďže táto inflácia je z veľkej časti importovaná pomocou cien na burzách.[6]
Podstatná otázka na našich politikov znie, prečo Slovenská republika doteraz nediverzifikovala našu závislosť na energiách, aby tým znížila riziko podobných situácii. A na druhej strane, ako bude Slovensko reagovať na infláciu a ako pomôže svojim občanom.
Migrácia = skvelá príležitosť
Vojna, ktorá sa spustila, priniesla so sebou žiaľ aj veľa ľudí utekajúcich zo svojich domovov. Podľa OSN opustilo Ukrajinu za prvých päť dní vojny viac než 500 tisíc občanov.[7] Slovensko, ako jeden z najbližších susedov, týchto utečencov prijíma a poskytuje im dočasný domov, čo je správne gesto. Doteraz slovensko-ukrajinskú hranicu prekročilo viac než 40 tisíc Ukrajincov.[8]
Hoci je útek Ukrajincov pred vojnou smutnou udalosťou pre rozdelené rodiny aj ukrajinskú ekonomiku, táto migrácia môže byť zároveň aj veľká príležitosť pre Slovensko, ktoré by sa malo zamýšľať, ako uľahčiť týmto ľudom získať štátne občianstvo a tým im poskytnúť druhý domov. Táto pomoc môže byť vzájomne výhodná, keďže poskytneme domov pre ľudí z krajiny, ktorá sa zmieta vo vojne, pričom v rovnakom čase môžeme posilniť našu ekonomiku.[1] https://www.investing.com/currencies/eur-rub
[2] https://www.reuters.com/business/finance/russia-hikes-key-rate-20-tells-companies-sell-fx-2022-02-28/
[3] https://www.axios.com/russia-stock-market-moscow-exchange-closed-4d55c6f1-35cb-4053-8e56-09433a94e9af.html
[4] https://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=prc_hicp_manr&lang=en
[5] https://index.sme.sk/c/22847633/slovensko-rusko-biznis-obchod-dovoz-vyvoz-ropa-plyn-firmy.html
[6] https://index.sme.sk/c/22847633/slovensko-rusko-biznis-obchod-dovoz-vyvoz-ropa-plyn-firmy.html, ekonóm Baláž relácia ZKH
[7] https://www.aljazeera.com/news/2022/2/28/500000-people-have-fled-ukraine-conflict-un
[8] https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/
a.1522428691120681/5364217856941726
Najnovšie stanoviská
Vyjadrenie
Zahraničné
ETATIZMUS VERSUS LOKALIZMUS: PREČO EURÓPA PREDBEHLA ČÍNU
20 apríla, 2023
Článok
Zahraničné
ETATIZMUS VERZUS LOKALIZMUS – DVA MODELY ORGANIZÁCIE SPOLOČNOSTI
11 apríla, 2023
Článok
Domáce
SNEM KDMS 2023
22 marca, 2023
Vyjadrenie
Zahraničné
ETATIZMUS VERSUS LOKALIZMUS: PREČO EURÓPA PREDBEHLA ČÍNU
20 apríla, 2023
Článok
Zahraničné
ETATIZMUS VERZUS LOKALIZMUS – DVA MODELY ORGANIZÁCIE SPOLOČNOSTI
11 apríla, 2023
Článok
Domáce
SNEM KDMS 2023
22 marca, 2023
Vyjadrenie
Zahraničné
ETATIZMUS VERSUS LOKALIZMUS: PREČO EURÓPA PREDBEHLA ČÍNU
20 apríla, 2023
Článok
Zahraničné
ETATIZMUS VERZUS LOKALIZMUS – DVA MODELY ORGANIZÁCIE SPOLOČNOSTI
11 apríla, 2023
Článok
Domáce
SNEM KDMS 2023
22 marca, 2023
Zobraziť všetky stanoviská