VOĽBY VO FRANCÚZSKU: OSLABENÝ MACRON

Zdroj: (vložte zdroj)

Čo sa dialo?

Dolná komora francúzskeho parlamentu má 577 poslaneckých mandátov. Voľby prebiehajú v 577 volebných okrskoch. Zaujímavosťou je, že 11 poslanci sú volení expatmi v zahraničí. Na zvolenie je potrebná absolútna väčšina v okrsku: to sa podarilo iba piatim poslancom v prvom kole.

Po prezidentských voľbách sa ukázalo, že francúzski voliči sa rozdelili do troch zreteľných blokov: centristicko-liberálny blok okolo zvoleného prezidenta Emmanuela Macrona, pravicovo-suverenistický blok okolo Marine Le Pen a ľavicový blok okolo Jean-Luca Mélenchona. Ten sa už dokonca videl premiérom, a tak víťazstvo Emmanuela Macrona, ktorý obhajoval absolútnu väčšinu kresiel, bolo neisté.

Ako to dopadlo?

Prezident Macron stratil väčšinu v parlamente. Znamená to, že všetok svoj program bude presadzovať oveľa ťažšie, než tomu bolo v posledných piatich rokoch. Niektoré jeho návrhy môžu byť zrazu úplne nepriechodné, iné budú musieť byť iba kompromisné. Posilnenie oboch extrémnych pólov, ľavice aj pravice, nie je dobrou správou pre Francúzsko v EÚ. Kým Slovensko profituje zo spolupráce s Francúzskom, napríklad v kľúčovej oblasti energetiky, nárast euroskeptických prúdov v parlamente bude limitovať šance Macrona prichádzať s novými veľkými iniciatívami.

Najsilnejšou opozičnou stranou bude prekvapivo zrejme Le Penovej Národné zhromaždenie, keďže štyri hlavné strany ľavicového bloku NUPES zrejme vytvoria vlastné poslanecké kluby.

Kým o spoluprácu s Macronom nejavia záujem žiadne iné koalície či strany, jeho koalícia má záujem o spoluprácu s oslabenými Republikánmi, ktorí by prezidentovi mohli priniesť väčšinu v parlamente. Tí však zatiaľ koaličnú spoluprácu s La Macronie odmietajú. Je zrejmé, že hoci stredopravica stratila, má v rukách kľúčového žolíka a nebude sa chcieť predať za lacno, slovami nášho predsedu parlamentu, bude „drahá nevesta“.

A čo z toho vyplýva pre nás?

Volebná účasť dosiahla v druhom kole 46,2 %, odovzdaných bolo vyše 20 miliónov hlasov. Najviac mandátov získala prezidentova koalícia „Ensemble Citoyens“ (Spolu, občania) so ziskom 245 kresiel. O víťazstve však nemožno hovoriť, keďže ide o výrazný pokles: stratili 102 kresiel z predchádzajúcich 347. Macronova koalícia získala vyše 8 miliónov hlasov (38,6 %). Koalícia Ensemble Citoyens je sama zložená z viacerých politických strán: najvýznamnejšou je prezidentova strana La République en Marche, ktorá sa pred voľbami premenovala na Renaissance. Ďalšími stranami v tejto koalícii je liberálna, kresťansko-demokratická strana MoDem (Demokratické hnutie), ktorú vedie François Bayrou, stredopravá strana Horizons, ktorú vedie bývalý premiér Édouard Phillippe, pravicová strana Agir („konať“) a stredoľavá strana „Territoires du progrés“.

Macronova koalícia („La Macronie“, ako ju prezývajú francúzski žurnalisti) bola silná predovšetkým v západnej časti Francúzska: v Bretónsku, Údolí Loiry, Normandii, Poitou a Akvitánsku, rovnako ako v „Grande Couronne“, širšom predmestí Paríža, ale tiež v Lyone, Alsasku, zahraničí či Novej Kaledónii.

Druhou najsilnejšou koalíciou bola NUPES (Nová ekologická a sociálna únia) Jean-Luc Mélenchona. Podarilo sa im získať 131 kresiel, čím si výrazne polepšili, keďže v predchádzajúcom parlamente mali iba 58 kresiel. Mélanchonovu koalíciu vo voľbách podporilo vyše šesť a pol milióna voličov (31,6 %). Najvýznamnejšou stranou v NUPES-e je ľavicová La France Insoumise (Nepodmanené Francúzsko); členmi tejto koalície je „Ekologický pól“, združujúci viaceré zelené strany, blok okolo Parti Socialiste a blok okolo francúzskej Komunistickej strany. Členmi týchto blokov sú aj viaceré lokálne strany v zámorí.

NUPES stratil náskok z prvého kola, ktorý mal v Massif Central. Baštami ľavice ostali východné predmestia Paríža, podhorie Pyrenejí, rovnako ako zámorie.

Rassemblement National (predtým Front National) viedol k voľbám Jordan Bardella, nie Marine Le Penová. Krajinej pravici sa podaril výrazný úspech: v porovnaní s predchádzajúcim legislatívnym obdobím, kedy mali iba 8 poslancov, ich teraz budú mať až 89. Podporilo ich tri a pol milióna voličov (17,35 %). Rassemblement National stratil oproti prvému kolu náskok v mnohých okrskoch severovýchodného Francúzska: sever Francúzska – Nord, Pas-de-Calais, Pikardia), tieto oblasti však, rovnako ako Provensálsko a Languedoc-Rousillon, ostávajú hlavnými oblasťami podpory nacionalistov.

Napokon stredopravá koalícia (Union Droit et Centre) utrpela výrazné straty. Po voľbách bude mať iba 61 kresiel, hoci v predchádzajúcich voľbách získali 136 kresiel. Najvýraznejšími stranami stredopravej koalície boli „Les Républicains“, ktorá bola tradičnou gaullistickou stranou, a UDI (Únia demokratov a nezávislých). Stredopravej koalícii sa podarilo vyhrať viacero okrskov na úkor RN a ľavičiarov; ich podpora je silná predovšetkým v Lotrinsku a Massif Central.

Mimo hlavných blokov sa do parlamentu sa dostalo ešte 22 ľavicovo orientovaných poslancov mimo NUPES-u, 10 pravicových poslancov, 10 regionalistov (najmä na Korzike), 4 centristi, jeden suverenista a 1 poslanec bez ďalšej afiliácie.