Voľby vo Švédsku 2022: Analýza výsledkov a očakávania

Zdroj: (vložte zdroj)

Švédsky politický mix

Švédski sociálni demokrati sú najstaršou a zároveň aj najsilnejšou politickou stranou v krajine. Strana bola založená už v roku 1889 a medzi rokmi 1932 až 1976 vládla táto strana v podstate nepretržite. V tomto období získavala často okolo 40 – 45 %. Výrazný pokles v preferenciách zaznamenali sociálni demokrati od roku 2006, odkedy sa ich výsledky pohybovali skôr okolo 30 %. V predchádzajúcich voľbách z roku 2018 zaznamenala strana vôbec svoj najnižší výsledok od roku 1908, keď získali iba 28,3 % hlasov.

Švédsky politický systém je charakteristický existenciou dvoch veľkých straníckych blokov. Ľavicový blok je tvorený troma stranami: okrem sociálnych demokratov sú súčasťou tohto bloku ešte dve menšie strany: Ľavica – Vänstre (V), ktorá je na politickom spektre naľavo od sociálnych demokratov a vedie ju Mehrnoush “Nooshi” Dagdostar, potomkyňa iránskych imigrantov, a Zelení. Môžeme teda v skratke povedať, že ľavá polovica švédskeho politického spektra sa podobá tomu v Nemecku. Čo sa týka preferencii, Ľavica vo Švédsku získala v r. 2018 okolo 8 % a Zelení iba okolo 4 %. Okrem týchto strán sa ku koalícii so sociálnymi demokratmi prihlásila aj Centristická strana, ktorá v r. 2018 získala 8,61 %. Ide o stranu liberálneho zamerania, ktorá je v európskom parlamente združená v zoskupení Renew Europe (členom je tiež Ano v Česku, République en Marche vo Francúzsku či FDP v Nemecku).

Švédsko zažilo naposledy stredopravú vládu počas dvoch po sebe idúcich volebných období v rokoch 2006 – 2014; od roku 2014 mali Švédi opäť vládu vedenú sociálnymi demokratmi. Napravo od stredu sa vo Švédsku vyskytuje päť politických strán. V minulých voľbách najväčšou stranou bola Umiernená strana (M) s preferenciami takmer 20 %, ktorá sa profiluje ako liberálne-konzervatívna, čiže niečo, ako v našich podmienkach svojho času hlásala SDKÚ.

Súčasťou stredopravého bloku boli ešte dve menšie politické strany, a to Kresťanskí demokrati (6,32 %) – Švédsko je jedným z mála štátov, ktoré ešte majú zavedené štátne náboženstvo vo forme miestnej luteránskej cirkvi – a Liberáli s preferenciami okolo 5,5 %, zastávajúcich skôr pozície klasického (trhového) liberalizmu. Liberáli sú tiež súčasťou Renew Europe. Mládežnícke organizácie Umiernených a Kresťanských demokratov sú našimi partnermi v rámci Mládeže Európskej ľudovej strany (YEPP).

Samostatnou kapitolou v straníckom systéme Švédska je strana Švédski demokrati. Ide o stranu, okolo ktorej dlho existoval tzv. cordon sanitaire – ostatné strany s ňou vylučovali spoluprácu, pre korene strany (medzi zakladateľov strany v 80. rokoch minulého storočia patrili aj sympatizanti nacizmu). Súčasný predseda, Jimmie Åkesson, výrazne zmenil imidž strany, vylúčil odtiaľ ľudí s výraznými sympatiami ku krajnej pravici. Strana sa tak stala akceptovateľným partnerom aj pre ostatné strany, hoci stále sú vnímaní s určitými výhradami. Už v ostatných voľbách v roku 2018 na seba táto strana viazala hlasy až 17,5 % voličov. Na európskej úrovni sú Švédski demokrati súčasťou Európskych konzervatívcov a reformistov, kde bola aj britská Conservative Party, poľský PiS či na Slovensku SaS.

Výskum Acta Publica (august 2022) odhalil vo Švédsku 289 politikov a kandidátov, ktorých vyjadrenia môžu znamenať príklon k pravicovému extrémizmu – väčšina z nich patrila k SD.

Volebné témy

Najdôležitejšou témou volieb bola otázka vstupu do NATO, keďže doteraz bolo Švédsko spolu s Fínskom neutrálnym štátom. Sociálni demokrati (S) aj Švédski demokrati sa v minulosti zasadzovali za zachovanie neutrality. Obidve strany tento svoj postoj zmenili po ruskej invázii na Ukrajinu. Neutralitu naďalej presadzujú Zelení, kým Ľavica sa priklonila k referendu o tejto otázke.

Ďalšou výraznou témou v kampani bola imigrácia a rastúca kriminalita. Umiernení požadovali obmedzenie imigrácie na úroveň porovnateľnú so susedným Dánskom a Nórskom, kým Švédski demokrati chcú imigráciu takmer na nule, zároveň aj prísnejší postoj k získavaniu pracovných povolení či prísnejšie trestné sadzby. V boji proti kriminalite Kresťanskí demokrati navrhovali zvýšenie počtu bezpečnostných kamier a lepšie financovanie polície.

Energetika takisto výrazne rezonovala počas volieb. Sociálni demokrati výrazne podporovali jadrovú energiu; predseda Umiernených Kristensson zasa navrhoval cenové stropy za elektrinu. Kresťanskí demokrati žiadali otvorenie zatvorenej jadrovej elektrárne Ringhals a rovnako ako Liberáli boli za vyššie zastúpenie obnoviteľných zdrojov. Podpora jadrovej energie vyvolala určité kontroverzie, najmä keď sa Liberáli odmietli spoločne s predstaviteľmi ostatných pravicových strán zúčastniť spoločnej návštevy jadrovej elektrárne, keďže tam boli aj Švédski demokrati.

Témy predvolebnej kampane sa premietli aj do volebných sloganov. V zásade všetky strany hovorili o potrebe situáciu zlepšiť. Dokonca aj sociálni demokrati, ktorí vládli predchádzajúcich osem rokov, mali v slogane “Spolu môžeme naše Švédsko zlepšiť”. Veľmi podobný bol slogan Centristov: “Pre dobro Švédska”. Na ľavej strane spektra mali výstižnejšie slogany Ľavica “Iní sľubujú, my konáme” či Zelení “Všetci sa pridajú, keď sa Švédsko zmení”, mysliac tým prechod na zelené energie.

Na strane pravicovej koalície boli volebné slogany omnoho konkrétnejšie. Švédski demokrati chceli svojich voličov ubezpečiť, že “Švédsko bude opäť dobré… a žiadne reči”. Umiernení išli do volieb s heslom “Dajme Švédsko do poriadku”, Kresťanskí demokrati z bilbordov hlásali, že sú “Pripravení spraviť Švédsko bezpečnejším”, a Liberáli zdôraznili, že “Bez nás – žiadna zmena pri moci”. Zhrnuté a podčiarknuté, všetky pravicové strany jednoznačne pomenovali problém, ktorým je vysoká kriminalita v krajine, a táto téma dominovala politickému diskurzu aj v donedávna politicky hyperkorektnom Švédsku.

Ako voľby dopadli?

Výsledky volieb boli veľmi tesné. Podľa očakávaní najviac hlasov získali Sociálni demokrati s 30,3 % hlasov, v absolútnych počtoch takmer 2 milióny voličov. Podľa exit pollov sociálnych demokratov podporovalo viac žien (34 %) ako mužov (26 %). Môžeme tiež povedať, že s pribúdajúcim vekom stúpala podpora sociálnym demokratom – kým u prvovoličov (18 – 21 rokov) získali iba 20 %, u dôchodcov (65+) mali až 38 %-nú podporu. Stranu podporovali rovnako modré aj biele goliere (po 32 %), výrazne nižšiu podporu mali medzi podnikateľmi a farmármi (19 %), čo nie je prekvapivé. Z priestorového hľadiska sa bašta sociálnych demokratov vyskytovala v redšie osídlenej severnej polovici štátu, ale tiež aj na ostrove Gotland v Baltskom mori. Naopak, podpora sociálnych demokratov bola najnižšia v južnej časti krajiny, najmä v oblasti Skåne (okolie mesta Malmö, oproti Kodani) a Götaland na juh od Štokholmu.

Výsledky volieb vľavo na úrovni 21 regiónov (län), vpravo na úrovni 290 obcí (kommun). Prvá dvojica máp zobrazuje výsledky za jednotlivé strany, druhá za dve koalície pravice a ľavice.

Druhou najsilnejšou stranou sa stali Švédski demokrati so ziskom 1,3 milióna hlasov, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje 20,5 %. V mnohých obciach boli Švédski demokrati najväčšou stranou, najmä v už spomínanej oblasti Skåne. Okrem južného Švédska bodovala strana Jimmieho Akessona tiež vo viacerých obciach v regióne Dalarna, ale aj v oblasti Värmland pri hraniciach s Nórskom. Stranu podporuje viac mužov (25 %) ako žien (16 %); z hľadiska vekovej štruktúry ju podporovali rovnako prvovoliči (22 %) ako ľudia medzi 30 a 65 rokov (21 %). Naopak, strana omnoho menej bodovala medzi dvadsiatnikmi a dôchodcami (obe skupiny po 17 %). Strana má najmenšiu podporu medzi bielymi goliermi (15 %).

V závese za Švédskymi demokratmi boli Umiernení, ktorí získali 19,1 % – v absolútnom vyjadrení 1,2 milióna hlasov. Ide o stranu, ktorá bodovala najmä medzi prvovoličmi (26 %) a podnikateľmi (25 %), v týchto skupinách strana bola dokonca najúspešnejšou. Podpora strany klesala so stúpajúcim vekom (dôchodcovia 16 %) a najmenej bodovali medzi modrými goliermi (14 %). Strane sa podarilo vyhrať aj v niekoľkých obciach v zázemí Štokholmu ako aj v zopár mestách na západnom pobreží.

Umiernení mali výrazný náskok pred štvrtou stranou vo voľbách, ktorými bola Ľavica s takmer pol milióna hlasov (6,8 %). Stranu podporovali najmä ľudia do 30 rokov a robotníci. Strana získala hlasy najmä v mestách – v Štokholme, Malmö a v obľúbenom meste slovenských hokejových fanúšikov, v Göteborgu, získali nad 10 %, pričom všade inde mali výrazne nižšiu podporu. V tesnom závese za nimi s rozdielom asi 2 000 hlasov sa umiestnila Centristická strana, ktorá mala pomerne vyrovnanú podporu medzi všetkými skupinami voličov – výnimkou bola výraznejšia podpora na ostrove Gotland (11,7 %) a zase nízka podpora od robotníkov. Ide o pôvodne agrárnu stranu, preto podpora na poľnohospodárskom vidieku neprekvapuje.

Takmer 350-tisíc hlasov (5,3 %) získali Kresťanskí demokrati, ktorí mali tiež veľmi vyrovnanú podporu u všetkých skupín obyvateľov. Výrazne nižšiu podporu zaznamenali v mestách (Štokholm a Malmö), čo môže byť spôsobené vyšším podielom imigrantov, ako aj celkovo liberálnejším prostredím miest. Výrazná bola naopak vysoká podpora v oblasti Jönköpingu, kde získali až 9 %.

Siedmi skončili Zelení s 330-tisícmi hlasov (5,1 %). Podporujú ich viac ženy ako muži a majú tiež nižšiu podporu u robotníkov ako u iných vrstiev spoločnosti. Zdrojom ich podpory bol najmä Štokholm, kde ich podporovalo 10 % obyvateľov, v menšej miere aj Malmö a Göteborg (nad 7 %) , kým v mnohých vidieckych oblastiach mali iba okolo 3 %.

Liberálom chýbalo 1 500 hlasov do 300 000, s relatívnym ziskom 4,6 % hlasov. Najmenšiu podporu mali medzi modrými goliermi (2%), kým najväčšiu podporu mali medzi dôchodcami (65+).

Šok či očakávaný výsledok?

Voľby sú vo Švédsku prelomové úspechom Švédskych demokratov, ktorí ako prví po dlhých desaťročiach dokázali obsadiť jedno z dvoch prvých miest najsilnejších strán, ktoré si vždy delili S a M (Sociálni demokrati a Umiernení). Tieto voľby však nie sú žiadnym veľkým šokom, nárast preferencií pravice bol postupný a trend k nemu smeroval už od volieb v roku 2018. Pravica vo všeobecnosti a Švédski demokrati obzvlášť dokázali ťažiť z toho, že ľavicová koalícia nedokázala za 8 rokov presadiť žiadne významné reformy z oblastí, ktoré prioritizovala. Opozícii sa tak darilo vládnu koalíciu nálepkovať ako „ľavicovú koalíciu chaosu“. Najväčšie sklamania voličov sa spájali s úpadkom sektorov, ktoré bývali vždy vlajkovou loďou škandinávskej sociálnej demokracie – so zdravotníctvom a školstvom.

Švédski demokrati uspeli aj v tom, že dlhodobo kritizovali migračnú politiku, ktorou sa Švédsko v posledných desaťročiach prezentovalo a požadovali tvrdšie tresty za kriminálne činy. K rétorike, ktorá priznávala isté zlyhanie veľkoformátovej imigračnej politiky, sa v lete pridali aj Ulf Kristersson, predseda Umiernených, ktorý poďakoval Švédskym demokratom za ich prezieravosť, a prekvapivo aj premiérka Anderssonová, ktorá priznala, že nechce, aby vo Švédsku vznikali „somálske mestečká (Somalitowns), teda segregované štvrte s prevahou migrantských etník. Premiérka priznala zlyhania v integrácii desiatok tisíc utečencov, ktorí do krajiny prišli v časoch migračnej krízy v roku 2015.

Očakávania po voľbách?

Napriek tomu, že od volieb už ubehlo vyše týždňa, zverejnené výsledky sú považované za “predbežné” a na definitívne sa naďalej čaká, mali by byť finalizované dva týždne po voľbách. Je totiž švédskou tradíciou, že všetky hlasy sa zvyknú ešte opätovne prepočítať.

Už z predbežných výsledkov však švédske politické strany vyvodzujú jasné závery. Javí sa, že môže ísť o najtesnejšie voľby v histórii Švédska, čo sa týka rozdielov hlasov medzi doterajším vládnucim ľavicovým a opozičným pravicovým blokom. Bloky delí iba asi 0,5 % hlasov, čo vo výsledkoch vyzerá na tesné víťazstvo pravice v pomere 176 ku 173 mandátov v 349-člennom Riksdagu.

Premiérka Magdalena Anderssonová v stredu uznala porážku Sociálnych demokratov. Strana napriek pozícii najsilnejšej strany po voľbách nedokáže zostaviť vládu, preto Andressonová formálne abdikovala z postu predsedníčky vlády. Napriek tomu, že druhou najsilnejšou stranou je SD, jej predseda Åkesson sa z dôvodu možných kontroverzií nebude o post premiéra uchádzať a ten by mal pripadnúť lídrovi Umiernených, Ulfovi Kristerssonovi. Zatiaľ sa rovnako hovorí o tom, že Švédskym demokratom by nemalo pripadnúť ani žiadne ministerstvo.

Či však Švédski demokrati v rámci pravicovej koalície skutočne významne zmenia súčasné smerovanie švédskej domácej aj zahraničnej politiky v čase, keď krajina opúšťa historickú neutralitu v prospech členstva v NATO, ukáže až čas.